Mystická púť duše k Bohu. Miesto mystiky v ľudskom živote v prelínaní dvoch svetov: vizuálno-pocitových duchovných vnemov s realitou stvoreného sveta - tak by sa dala v krátkosti charakterizovať nosná idea knihy Roberta Hugha Bensona. Mystická púť duše k Bohu - to je kľúčová téma zbierky krátkych próz pod spoločným názvom Neviditeľné svetlo (The Light Invisible). Hoci R. H. Benson nie je slovenskému čitateľovi neznámy - v Spolku sv. Vojtecha vyšiel roku 1933 v preklade do slovenčiny jeho román Pán sveta (The Lord of the World), pre súčasnú, do novo- dobého pozitivizmu uzavretú spoločnosť je však objavom. Jeho dielo nie je len zamyslením sa nad duchovnou dimenziou človeka. Benson vťahuje čitateľa do reálneho sveta, a pôsobivou rozprávačskou formou strhuje do hĺbky pravdivosti a priamej duchovnej skúsenosti, ktorá je Božím darom, lebo človek ju dostáva tak ako milosť - nezaslúžene a priamo. Bensonov svet je svetom Božieho stvoriteľského činu, ktorý prebieha v ustavičnej prítomnosti - sprítomňujúc nám, hoci putujúcim za nebeským svetlom, jeho odraz vo svetle, ktoré je neviditeľné, ale ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet. Božia milosť je v ňom všadeprítomná a necháva sa spoznať mimo času a priestoru, a predsa v pôsobivých obrazoch Bensonovho videnia - v realite, ktorú možno nahmatať a pocítiť. Autor Robert Hugh Benson sa narodil 18. novembra 1871 vo Wellingtone ako štvrtý syn anglikánskeho arcibiskupa z Canterbury E. W. Bensona. Študoval na Trinity College v Cambridge, roku 1895 sa stal anglikánskym duchovným, ale roku 1903 prestúpil do Katolíckej cirkvi a o rok neskôr bol vysvätený za kňaza. Stal sa kanonikom Westminsterskej katedrály a roku 1911, za pápeža Pia X. , pápežským komorníkom. Zomrel roku 1914 v Manchestri. Jeho dielo tvorí 27 románov, menšie prózy, eseje, apologetické diela a zbierky kázní. Známe sú jeho príbehy z náboženských dejín Anglicka Kráľovo dielo (The King’s Achievement) o schizme Henricha VIII. , Kráľovnina tragédia (The Queen’s Tragedy) o krátkom a nešťastnom medziobdobí vlády katolíčky Márie Tudorovej, Napriek mučeniu a smrti (Come Rack come Rope) a Kde je právo? (By what Authority?) o prenasledovaní katolíkov počas vlády Alžbety I. a väznení a smrti Márie Stuartovej. Benson sa zaoberá aj zmyslom sebaobetovania a mystickým putovaním k Bohu v románe Nijakých iných bohov (None Other Gods), a v románe Zaklínači (The Necromancers) zhubnými vplyvmi okultizmu a tajomnými silami, ktoré rozpútava. Zbierka próz Neviditeľné svetlo vyšla v Londýne roku 1903 a až o 99 rokov neskôr vychádza po prvýkrát v slovenskom preklade s pôsobivými ilustráciami, dielami pátra Teodora Jozefa Tekela. Z pätnástich príbehov, duchovných zážitkov, ktorých zlatou niťou je rozprávanie starého kňaza, sa pred očami čitateľa odhaľuje tajomstvo života a smrti, jeho hodnota vo svetle večnosti, hodnota každého individuálneho ľudského činu, skutku dobra či zla, hodnota modlitby, alebo i stretnutie s tajomným pútnikom z rovnomennej poviedk